VÝZNAM POHYBOVEJ AKTIVITY A ŠPORTU V SENIORSKOM VEKU
Telesná aktivita, pohyb a šport sú významnou súčasťou života človeka v každom veku. Pohyb vo všeobecnosti je základom a podmienkou prežitia, samostatnosti, sebestačnosti, udržania psychickej a sociálnej aktivity, zníženia pocitu osamelosti, podpory sociálnej integrácie, zdroj naplnenia osobných záujmov a okrem toho rozvíja fyzickú kondíciu a zdatnosť a je prevenciou mnohých ochorení, spomaľuje proces starnutia, stimuluje nervový systém, kardiovaskulárny systém a zlepšuje proces látkovej premeny, eliminuje vplyv nepriaznivých psychických stavov a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Uvedené charakteristiky pohybu sa často stávajú aj hlavnými motívmi seniorov vedúcich k pravidelnej športovej aktivite, ktorá má priaznivý vplyv na celý organizmus a podporuje nielen fyzické ale aj psychické zdravie jedinca. Všetky uvedené výhody a charakteristiky značne prispievajú k predĺženiu tvorivej pracovnej aktivity, aktívnej starobe človeka. V porovnaní s motiváciou vysokoškolákov k športu a pohybu, sa u seniorov vytráca motívy ako dokonalý vzhľad, vyššia výkonnosť, dobrodružstvo, riziko, napätie, adrenalín. Zdravie ako motív je však u oboch skupín výrazne v popredí.
Pozitívny účinok pravidelného cvičenia je zaručený tým, ako vhodne prispôsobíme obsah, objem a intenzitu cvičenia. Taktiež je pri ich výbere potrebné brať do úvahy zásadu primeranosti veku, čím umožníme ľuďom v pokročilom veku vybrať si pohybovú aktivitu vzhľadom na ich individuálne požiadavky a zdravotný stav.
Pohyb patrí do telesnej kultúry človeka, kde plní výchovnú funkciu (formovanie telesných a duševných procesov – potreba pohybu), zdravotné funkcie (priaznivá odozva v zdravotnom stave jedinca), sociálne funkcie (interpersonálne vzťahy, sebahodnotenie, vzájomná akceptácia, prostredie …), psychologickú funkciu (skvalitňovanie pocitov, vnemov, motivácie, správania, konania) a reprezentačnú funkciu (reprezentácia samého seba, kolektívu, krajiny, klubu).
Nedostatok pohybovej aktivity sa postupne transformuje do problémov súvisiacich s nadváhou až obezitou, hypertenziou (vysoký krvný tlak), kostro-svalovým systémom (atrofia svalstva, strata sily, znižovanie rozsahu pohybu), s únavou a slabosťou.
„Propagovanie modelu celoživotnej pohybovej aktivity súčasného človeka môže byť jedným z krokov, ako zvyšovať poznatky ľudí o potrebe a význame pravidelného pohybu, vedúce k podpore zdravia, adekvátnej výkonnosti a dlhému činorodému životu“.
Pri všetkých pohybových aktivitách a fyzickom zaťažení staršieho organizmu je dôležité dbať ohľad na zníženie zdravotného rizika a to pri výbere pohybovej aktivity, ale aj pri voľbe jej intenzity. Človek nikdy nie je dosť starý na to, aby mohol začať s pravidelným cvičením. S vekom prichádzajú problémy vznikajúce v dôsledku opotrebovania organizmu alebo vedenia nesprávneho životného štýlu. Šport je šanca na zmenu k lepšiemu a plnohodnotnému životu. Čím je človek starší, tým viac je dôležitá fyzická aktivita. Šport odďaľuje príznaky starnutia, pomáha zvládať choroby a bolesť, dodáva energiu a pozitívnu náladu.
Pokiaľ sa už ľudia v seniorskom veku rozhodnú pravidelne cvičiť, mali by sa pri cvičení riadiť základnými zásadami:
- cvičiť môžeme začať okamžite, ale pred začatím akéhokoľvek cvičenia je potrebné konzultovať to so svojim lekárom
- nie každé cvičenie je vhodné pre každého seniora
- s cvičením začínať pomaly a po týždňoch pridávajte intenzitu cvičení
- nikdy sa nepresiľujte
- pre seniorov sú vhodné viaceré druhy cvičenia, netreba preferovať jedno zaužívané
Dôvody, prečo sa oplatí aj v zrelom veku športovať:
- Fyzická aktivita, ktorá sa vykonáva pravidelne, znižuje riziko ochorení cukrovky, kardiovaskulárneho systému, rakoviny, obezity, Alzheimerovej choroby atď.
- Nečinnosť vedie k strate sily vykonávať dennodenné aktivity, k častým návštevám lekárov, užívaniu liekov a hospitalizácii.
- Strach zo zranenia a pádov nie je namieste, pretože rozumná miera pohybu zabraňuje rednutiu kostí a znižuje riziko úrazov.
- Šport je cestou k dobrej nálade, vitalite a ponúka možnosť tráviť čas plnohodnotne s podobnými ľuďmi.
- Človek je taký starý, ako sa cíti. Pohyb prináša možnosť cítiť a vyzerať mladšie.
- Cvičenie zrýchľuje metabolizmus a buduje svalovú hmotu. Podieľa sa na zlepšení rovnováhy, flexibility a koordinácie.
- Šport zlepšuje kvalitu spánku a prospieva mozgu.
V poslednom čase mnoho štúdií a výskumov dokázalo, že pravidelná športová činnosť podporuje dobrý zdravotný stav jedinca a to v rôznych smeroch. Napríklad podstatne sa znížia riziká srdcovo-cievnych ochorení alebo mozgovej príhody a jej prípadného opakovania. Aktívni pacienti sa rýchlejšie zotavia po rôznych chorobách srdca a krvného obehu. Dokonca vraj zvýšenie telesnej činnosti znižuje riziko rakoviny hrubého čreva či prostaty. Aktívni športovci sú tiež menej náchylní na vznik nadváhy, depresiu, zvýšenie krvného tlaku, osteoporózy a cukrovky.
Optimálna srdcová frekvencia pre vekovú kategóriu nad 60 rokov
Intenzita | Srdcová frekvencia |
1 malá | do 96 |
2 stredná | 105 – 115 |
3 optimálna | 120 – 128 |
4 veľká | 135 – 145 |
5 maximálna | 160 |
Svoju intenzitu zaťaženia organizmu pravidelne športujúci cvičenci vedia odhadnúť aj pomocou subjektívneho hodnotenia, ktoré sa opiera o základné prejavy.
Priemerná srdcová frekvencia a jej subjektívne hodnotenie
Intenzita | subjektívne hodnotenie | Priemerná srdcová frekvencia (počet tepov za minútu) |
1 | bez zadýchania a únavy | 77 |
2 | s miernym zadýchaním | 93 |
3 | s počiatočným potením | 108 |
4 | so značným zadýchaním | 127 |
5 | ukončenie pre únavu | nad 127 |
Všetci odborníci sa zhodujú na závere, že kto chce byť zdravý a fit, mal by pravidelne športovať aspoň trikrát v týždni po 30 minút alebo ešte lepšie – súhrnne 150 minút tréningu za týždeň. K tomu odporúčajú ešte dodržiavať pravidlá zdravého stravovania, piť iba ľahký alkohol a s mierou, nefajčiť a vyhýbať sa akýmkoľvek drogám.
Pri cvičeniach to nikdy netreba preháňať, preto je nutné držať sa princípu “srdce by chcelo”, ale nechajte rozhodnúť rozum – koľko, čo a ako. Radšej cvičiť stále na 70 % a s radosťou než dva týždne na 100 % a potom kvôli zraneniu byť na dlhší čas vyradený z akéhokoľvek športovania. Cvičenie u tzv. seniorov (myslíme tým predovšetkým osoby nad 60 rokov), by malo v prvom rade slúžiť na vylepšenie telesnej aj duševnej kondície.