VÝZNAM POHYBOVEJ AKTIVITY A ŠPORTU V SENIORSKOM VEKU

Telesná aktivita, pohyb a šport sú významnou súčasťou života človeka v každom veku. Pohyb vo všeobecnosti je základom a podmienkou prežitia, samostatnosti, sebestačnosti, udržania psychickej a sociálnej aktivity, zníženia pocitu osamelosti, podpory sociálnej integrácie, zdroj naplnenia osobných záujmov a okrem toho rozvíja fyzickú kondíciu a zdatnosť a je prevenciou mnohých ochorení, spomaľuje proces starnutia, stimuluje nervový systém, kardiovaskulárny systém a zlepšuje proces látkovej premeny, eliminuje vplyv nepriaznivých psychických stavov a posilňuje obranyschopnosť organizmu. Uvedené charakteristiky pohybu sa často stávajú aj hlavnými motívmi seniorov vedúcich k pravidelnej športovej aktivite, ktorá má priaznivý vplyv na celý organizmus a podporuje nielen fyzické ale aj psychické zdravie jedinca. Všetky uvedené výhody a charakteristiky značne prispievajú k predĺženiu tvorivej pracovnej aktivity, aktívnej starobe človeka. V porovnaní s motiváciou vysokoškolákov k športu a pohybu, sa u seniorov vytráca motívy ako dokonalý vzhľad, vyššia výkonnosť, dobrodružstvo, riziko, napätie, adrenalín. Zdravie ako motív je však u oboch skupín výrazne v popredí.

 Pozitívny účinok pravidelného cvičenia je zaručený tým, ako vhodne prispôsobíme obsah, objem a intenzitu cvičenia. Taktiež je pri ich výbere potrebné brať do úvahy zásadu primeranosti veku, čím umožníme ľuďom v pokročilom veku vybrať si pohybovú aktivitu vzhľadom na ich individuálne požiadavky a zdravotný stav.

Pohyb patrí do telesnej kultúry človeka, kde plní výchovnú funkciu (formovanie telesných a duševných procesov – potreba pohybu), zdravotné funkcie (priaznivá odozva v zdravotnom stave jedinca), sociálne funkcie (interpersonálne vzťahy, sebahodnotenie, vzájomná akceptácia, prostredie …), psychologickú funkciu (skvalitňovanie pocitov, vnemov, motivácie, správania, konania) a reprezentačnú funkciu (reprezentácia samého seba, kolektívu, krajiny, klubu).

Nedostatok pohybovej aktivity sa postupne transformuje do problémov súvisiacich s nadváhou až obezitou, hypertenziou (vysoký krvný tlak), kostro-svalovým systémom (atrofia svalstva, strata sily, znižovanie rozsahu pohybu), s únavou a slabosťou.

 „Propagovanie modelu celoživotnej pohybovej aktivity súčasného človeka môže byť jedným z krokov, ako zvyšovať poznatky ľudí o potrebe a význame pravidelného pohybu, vedúce k podpore zdravia, adekvátnej výkonnosti a dlhému činorodému životu“.

Pri všetkých pohybových aktivitách a fyzickom zaťažení staršieho organizmu je dôležité dbať ohľad na zníženie zdravotného rizika a to pri výbere pohybovej aktivity, ale aj pri voľbe jej intenzity. Človek nikdy nie je dosť starý na to, aby mohol začať s pravidelným cvičením. S vekom prichádzajú problémy vznikajúce v dôsledku opotrebovania organizmu alebo vedenia nesprávneho životného štýlu. Šport je šanca na zmenu k lepšiemu a plnohodnotnému životu. Čím je človek starší, tým viac je dôležitá fyzická aktivita. Šport odďaľuje príznaky starnutia, pomáha zvládať choroby a bolesť, dodáva energiu a pozitívnu náladu.

Pokiaľ sa už ľudia v seniorskom veku rozhodnú pravidelne cvičiť, mali by sa  pri cvičení riadiť základnými zásadami:

  • cvičiť môžeme začať okamžite, ale pred začatím akéhokoľvek cvičenia je potrebné konzultovať to so svojim lekárom
  • nie každé cvičenie je  vhodné pre každého seniora
  • s cvičením začínať pomaly a po týždňoch pridávajte intenzitu cvičení
  • nikdy sa nepresiľujte 
  • pre seniorov sú vhodné viaceré druhy cvičenia, netreba preferovať jedno zaužívané 

Dôvody, prečo sa oplatí aj v zrelom veku športovať:

  • Fyzická aktivita, ktorá sa vykonáva pravidelne, znižuje riziko ochorení cukrovky, kardiovaskulárneho systému, rakoviny, obezity, Alzheimerovej choroby atď.
  • Nečinnosť vedie k strate sily vykonávať dennodenné aktivity, k častým návštevám   lekárov, užívaniu liekov a hospitalizácii.
  • Strach zo zranenia a pádov nie je namieste, pretože rozumná miera pohybu zabraňuje   rednutiu kostí a znižuje riziko úrazov.
  • Šport je cestou k dobrej nálade, vitalite a ponúka možnosť tráviť čas plnohodnotne  s podobnými ľuďmi.
  • Človek je taký starý, ako sa cíti. Pohyb prináša možnosť cítiť a vyzerať mladšie.
  • Cvičenie zrýchľuje metabolizmus a buduje svalovú hmotu. Podieľa sa na zlepšení rovnováhy, flexibility a koordinácie.
  • Šport zlepšuje kvalitu spánku a prospieva mozgu.

V poslednom čase mnoho štúdií a výskumov dokázalo, že pravidelná športová činnosť podporuje dobrý zdravotný stav jedinca a to v rôznych smeroch. Napríklad podstatne sa znížia riziká srdcovo-cievnych ochorení alebo mozgovej príhody a jej prípadného opakovania. Aktívni pacienti sa rýchlejšie zotavia po rôznych chorobách srdca a krvného obehu. Dokonca vraj zvýšenie telesnej činnosti znižuje riziko rakoviny hrubého čreva či prostaty. Aktívni športovci sú tiež menej náchylní na vznik nadváhy, depresiu, zvýšenie krvného tlaku, osteoporózy a cukrovky.

Optimálna srdcová frekvencia pre vekovú kategóriu nad 60 rokov 

IntenzitaSrdcová frekvencia
1  malá        do 96
2  stredná105 – 115
3  optimálna                  120 – 128
4  veľká                         135 – 145
5  maximálna                 160

Svoju intenzitu zaťaženia organizmu pravidelne športujúci cvičenci vedia odhadnúť aj pomocou subjektívneho hodnotenia, ktoré sa opiera o základné prejavy. 

Priemerná srdcová frekvencia a jej subjektívne hodnotenie

Intenzitasubjektívne hodnoteniePriemerná srdcová frekvencia (počet tepov za minútu)
1bez zadýchania a únavy77
2s miernym zadýchaním93
3s počiatočným potením108
4so značným zadýchaním127
5ukončenie pre únavunad 127

Všetci odborníci sa zhodujú na závere, že kto chce byť zdravý a fit, mal by pravidelne športovať aspoň trikrát v týždni po 30 minút alebo ešte lepšie – súhrnne 150 minút tréningu za týždeň. K tomu odporúčajú ešte dodržiavať pravidlá zdravého stravovania, piť iba ľahký alkohol a s mierou, nefajčiť a vyhýbať sa akýmkoľvek drogám.

Pri cvičeniach to nikdy netreba preháňať, preto je nutné držať sa princípu “srdce by chcelo”, ale nechajte rozhodnúť rozum – koľko, čo a ako. Radšej cvičiť stále na 70 % a s radosťou než dva týždne na 100 % a potom kvôli zraneniu byť na dlhší čas vyradený z akéhokoľvek športovania. Cvičenie u tzv. seniorov (myslíme tým predovšetkým osoby nad 60 rokov), by malo v prvom rade slúžiť na vylepšenie telesnej aj duševnej kondície. 

Súvisiace články