Ako sa vysporiadať so stresom počas pandémie
Dodge a spol. (2002) v štúdii preukázali, že akákoľvek epidémia, pandémia alebo vážne prepuknutie v spoločnosti má vážne negatívne účinky na spoločnosť, ako aj na životy jednotlivcov.
COVID-19 viedol k náhlym, ohromujúcim a neočakávaným zmenám na celom svete. Bolo vyhlásených mnoho výnimočných stavov, ktoré prinútili obyvateľstvo zostať doma, čo spôsobilo vysokú úroveň stresu a negatívnych emócií. Viaceré štúdie podporujú vyššie uvedené tvrdenie (Roy a kol., 2020; Torales a kol., 2020), pričom ako najčastejšie hlásené problémy duševného zdravia (rôznymi skupinami populácie) uvádzajú stres, úzkosť, strach, hnev, nespavosť.
Štúdia 113 285 účastníkov z Indie, Číny, Španielska, Talianska a Iránu zistila, že prevalencia depresie, úzkosti a stresu počas pandémie bola 20 %, 35 % a 53 % a zdá sa, že sa zvyšuje (Lakhan et al., 2020 ).
Podobná štúdia zistila, že prevalencia posttraumatickej stresovej poruchy medzi bežnou populáciou sa počas pandémie zvýšila z 23,88 % na 24,84 % (Cooke et al., 2020).
Wu a kol. (2020) uvádza, že stres, najmä stres spojený s neistotou, viedol k poruchám duševného zdravia. Táto štúdia ďalej preukázala, že prevalencia porúch duševného zdravia spojených s COVID-19 bola 22,8 %.
V roku 2021 Abbot skúmal stres spôsobený pandémiou COVID-19 a súvisiace dôsledky. Tento výskumník zistil, že prevalencia stresu, úzkosti a depresie v populácii USA v dôsledku tejto pandémie vzrástla z 11 % na 42 %. K tomuto nárastu stresu dochádza aj počas nárastu nových pozitívnych prípadov COVID-19.
Esteves a kol. (2021), spájali vysokú úroveň stresu, úzkosti a porúch spánku s obdobím sociálneho stiahnutia.
Existuje niekoľko stratégií, ktoré možno použiť na boj proti stresu počas pandémie. Webová stránka Melbournskej univerzity uvádza niektoré, ktoré možno prijať:
– vedieť, ako chrániť seba a ostatných pred COVID-19;
– rozpoznať svoje pocity;
– v maximálnej možnej miere udržiavať každodenné činnosti a režim;
– udržiavanie osobných kontaktov;
– pamätajte, že fyzická vzdialenosť neznamená sociálne odpojenie;
– prispievať prejavovaním záujmu o priateľov, rodinu alebo zraniteľných ľudí v komunite;
– majte veci v perspektíve, t.j. pri nedostatku informácií si nepredstavujte najhorší scenár;
– vyhľadávať iba spoľahlivé informácie;
– nastaviť limity na sledovanie správ a sociálnych médií.
Podľa Bhattacharjeeho a Ghosha (2021) pandémia COVID-19 ovplyvňuje nielen fyzické zdravie, ale vážne ovplyvňuje aj duševné zdravie jednotlivcov, či už infikovaných alebo nie. Preto je veľmi dôležité, aby tak zdravotnícki pracovníci, ako aj jednotlivci sami dbali nielen na fyzickú, ale aj psychickú pohodu.
Literatúra
Abbott, A. (2021). COVID’s mental-health toll: how scientists are tracking a surge in depression. Nature, 590, 194–195. https://doi.org/10.1038/d41586-021-00175-z.
Bhattacharjee, A. & Ghosh, T. (2021). COVID-19 Pandemic and Stress: Coping with the New Normal. Journal of Prevention and Health Promotion, 3, 30-52. https://doi.org/10.1177/26320770211050058
Cooke, J. E., Eirich, R., Racine, N. & Madigan, S. (2020). Prevalence of posttraumatic and general psychological stress during COVID-19: A rapid review and meta-analysis. Psychiatry Research, 292, 113347. https://doi.org/10.1016/j.psychres.2020.113347.
Dodgen, D., LaDue, L. R. & Kaul, R. E. (2002). Coordinating a local response to a national tragedy: Community mental health in Washington, DC after the Pentagon attack. Military Medicine, 167(4), 87–89. Link: https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12363154/.
Esteves, C. S., Oliveira, C. R. D. & Argimon, I. I. D. L. (2021). Social distancing: Prevalence of depressive, anxiety, and stress symptoms among Brazilian students during the COVID-19 pandemic. Frontiers in Public Health, 8, 589966. https://doi.org/10.3389/fpubh.2020.589966.
Lakhan, R., Agrawal, A. & Sharma, M. (2020). Prevalence of Depression, Anxiety, and Stress during COVID-19 Pandemic. Journal of Neurosciences in Rural Practice, 11(4), 519–525. https://doi.org/10.1055/s-0040-1716442.
Roy, D., Tripathy, S., Kar, S. K., Sharma, N., Verma, S. K. & Kaushal, V. (2020). Study of knowledge, attitude, anxiety & perceived mental healthcare need in Indian population during COVID-19 pandemic. Asian Journal of Psychiatry, 51, 102083. https://doi.org/10.1016/j.ajp.2020.102083.
The University of Melbourne. Coronavirus (COVID-19): managing stress and anxiety. Consultado em 14 abr. de 2022. Disponível em https://services.unimelb.edu.au/counsel/resources/wellbeing/coronavirus-covid-19-managing-stress-and-anxiety
Torales, J., O’Higgins, M., Castaldelli-Maia, J. M. & Ventriglio, A. (2020). The outbreak of COVID-19 coronavirus and its impact on global mental health. International Journal of Social Psychiatry, 66(4), 317–320. https://doi.org/10.1177/0020764020915212. Wu, D., Yu, L., Yang, T., Cottrell, R., Peng, S., Guo, W. & Jiang, S. (2020). The impacts of uncertainty stress on mental disorders of Chinese college students: Evidence from a nationwide study. Frontiers in Psychology, 11, 243. https://doi.org/10.3389/fpsyg.2020.00243.
